Boh panvíc, hrncov a pekáčov mi je svedkom, že z polotovarov nepečiem. Výsledok tak nechutí, preto ich nekupujem. Ale spravila som výnimku. Trest na seba nedal dlho čakať.

Stretla som v regáli nemenovaného obchodu krabicu s pripravenou zmesou na Red Velvet. Pre neznalých, je to taká dosť hnusná americká akože piškóta, úmyselne umelo zafarbená na červeno. Pre pravoverných domáco pečúcich, ku ktorým sa radím, je to eek a fúúúj. Lenže Mojanajmilšia, žijúca za hranicami všedných dní v krajine, kde takéto vymoženosti nemajú, túto umelinovú červenú špongiu ľúbi. I zakúpila som pre ňu krabicu od pána doktora O. Doma ma postihlo nepochopiteľné zatmenie mozgu a krabicu som umiestnila do výšky očí psieho smetiarskeho auta.

Vybehla som dokúpiť ostatné súčasti plánovaného balíka. Byt som opustila na hodinu. Pri návrate som pocítila ľahkú neistotu. Obvyklé jednočlenné uvítacie komando sa ku dverám nedostavilo. To vždy znamená problém…

Celú, ale že naozaj celú izbu som našla pokrytú ružovým popraškom. V strede ležala zavraždená krabica od polotovaru s vyvrhnutými papierovými vnútornosťami. Podlahu pokrývali sýto ružové pruhy. To sa tá sviňa pokúšala prášok zlízať a prilízala ho o linoleum. Vyzeralo to ako po útoku opitého maliara so štikútkou. Proti svetlu bolo zreteľné, že aj vzduch bol ružový. Zhlboka som sa nadýchla, v ústach som pocítila vanilkovú chuť a v nose ma pošteklil múčny prach. Ružová Sodoma Gomora. Nočná mora do ružova.

Na kedysi čiernom brlohu nevinne ležala Čierna sviňa. Stála som pred rozhodnutím napudrovaný brloh oprať alebo vysať. Mala som nejasné tušenie, že keby sa k tomu polotovarovému prášku v práčke pridala teplá voda, vymiesi mi cesto a môžem jej obsah dať rovno piecť. V útrobách vysávača som sa zas obávala spečenia prášku do neodstrániteľnej guče. Zvolila som teda vyprášenie brlohu do sprchovacieho kúta. Sprvu to vyzeralo fajn. Vyklepané ležovisko stratilo ružový nádych a mohla som ho dať prať. Z pračky vytekala jemne ružovkastá voda voňajúca vanilkou…